Werewolf

V tú noc husto pršalo. Nikto by sa v takom lejaku neodvážil ísť na prechádzku. Ale predsa si po kamenistej ceste vykračoval muž. Od hlavy po päty bol zahalený do čierneho cestovného plášťa. Všetky zvuky boli v tej tme strašidelné, lenže on nemal strach. Ani vŕzganie dverí, pri ktorom by obyčajný človek nadobudol pocit neistoty nemal. Nepoznal strach. On si ďalej vykračoval k veľkým dubovým dverám. Znervóznel, až keď zaklopal veľkým železným klopadlom v tvare draka. „Čo si želáte?“ na dverách sa otvoril priezor. „Hľadám Grófa,“ odpovedal muž v tme. „Kto ste?“ ozvalo sa z priezoru podozrievavo. „Sme príbuzný,“ krátko povedal muž. Dvere sa s hrmotom otvorili. Za nimi stál vysoký starec odetý tiež celý do čierneho. V ruke držal starú lampu, ktorá vytvárala roztancované tiene. Zdvihol lampáš, aby videl na tvár cudzinca. „Poďte za mnou,“ kývol mu hlavou starec. Nestor vyšiel za starcom po dlhých kamenných schodoch na tmavú chodbu. Dlážka aj steny boli z chladného kameňa. Osvetľovalo ich len mihotavé svetlo z lampáša. Na všetkých veciach bolo niečo zvláštne, napriek tomu, že nemal strach, nadobudol pocit úzkosti. „Hneď príde,“ oznámil mu starec otvárajúc dvere do veľkej miestnosti. Nestor bez námietok sám vošiel dnu. Dvere sa za ním zabuchli. V izbe svietil veľký krb a množstvo fakieľ v držiakoch. Z otvorených okien vial svieži vánok a vôňa dažďa. Nečakal dlho a počul znova lomoz dverí. Dnu vošiel mladý mužom. „Syn môj,“ zvolal ale neznelo to nadšene. „Otec,“ oslovil ho Nestor a uklonil sa mu. „Čomu vďačím za tvoju nečakanú návštevu Nestor?“ spýtal sa gróf. „Prišiel som po radu, gróf Drakula,“ odpovedal. „Počúvam ťa,“ vravel nalievajúc si do pohára hustú tmavočervenú tekutinu. „Môjho syna pohryzol vlkolak,“ začal Nestor. „To ma mrzí,“ prerušil ho gróf Drakula ale vôbec nejavil známky citu. „On to prežil,“ znova začal Nestor, „ale má problém s premieňaním sa na vlka. Nevie to ovládať.“ „Prežil?“ grófa to zaujalo až sa zaiskrilo v jeho čiernych očiach. „Áno, ale neviem ako mu pomôcť,“ priznal sa Nestor. „Rozmýšľal si nad mojou vzácnou protilátkou, však,“ svitlo grófovi. „Ale tá by ho zabila,“ pozrel na neho Nestor. „Súhlasím,“ prikývol gróf odpíjajúc si z pohára. „Pomôžete mi?“ odvážil sa Nestor. „Dobre,“ súhlasil gróf, „ nebude to však zadarmo.“ „Čokoľvek,“ potichu zašepkal Nestor. „Vieš, chýba mi spoločnosť odkedy si odišiel,“ rozprával gróf. „Pochopil som,“ zastavil ho Nestor. „V poriadku,“ gróf z neho nespúšťal pohľad, „počkaj ma tu.“ Nestor krátko prikývol na súhlas. Gróf Drakula náhlivo vyšiel z izby a Nestor bol znova osamote. Vedel, že tým spoločnosť myslí jedného z jeho synov. Oko za oko, zub za zub. Lenže Nestor je tiež ľstivý. Dohodol sa iba na spoločnosti. „Pokiaľ bude tento prívesok nosiť na krku, netransformuje sa do vlčej podoby,“ vravel gróf Drakula, keď sa vrátil podávajúc mu ho. Nestor sa naozaj vrátil až večer. „Mama ťa volá dole,“ oznámil mu Josh stojac vo dverách. „Idem,“ súhlasil Fénix a vstal zo stoličky. Prišiel chvíľu po bratovi a usadil sa do kresla. Nestor si vyzliekal cestovný plášť. Z vrecka vybral malý nešikovne zabalený balíček. „Kde si bol?“ spýtal sa Josh. „V Anglicku, presnejšie v Carfaxe,“ odpovedal Nestor. „Čože?“ nechápal Fénix. „Bol som niekoho navštíviť,“ posadil sa do kresla držiac balíček, „prvého z nás. „Hádam nemyslíš...,“začal Josh. „Grófa Drakulu,“ dokončil Nestor. „On naozaj existuje,“ spýtal sa vyvalene Fénix. „Áno,“ prikývol Nestor, „ale vlkolaci o ňom nevedia, už chce mať pokoj, preto kúpil v Carfaxe sídlo.“ „Prečo si tam bol?“ spamätal sa Fénix. „Na káve asi nebol,“ skočil mu do reči Josh. „Nebuď vtipný,“ nahnevane mu povedala Naja. „Už som ticho,“ zašepkal Josh. „Tak prečo si tam bol?“ spýtal sa znova Fénix. „Išiel som po radu,“ začal Nestor, „Gróf Drakula je jediný kto vlastní protilátku proti transformovaniu sa na vlka. Lenže problém je v tom, že nevieme, čo by spravila s tebou. Mohla by ťa aj zabiť.“ „Teda, nie sme na tom o nič lepšie,“ zahlásil Josh načo sa Naja znova prísne pozrela. „Veď má pravdu,“ bránil ho Fénix. „Ako sa vezme,“ znova vravel Nestor, „Gróf vymyslel inú alternatívu pre teba.“ „Akú?“ nedočkavo sa spýtal Josh. „Napustil jeho protilátkou,“ začal rozbaľovať balíček a vybral z neho okrúhli prívesok so znakom kríža, „tento prívesok.“ „Čo s ním mám robiť?“ nechápal Fénix. „Pokiaľ ho budeš nosiť tak sa nepremeníš na vlka,“ dokončil Nestor podávajúc mu prívesok. „Vážne to pomôže?“ ozval sa Josh hľadiac ako si brat zavesil na krk zlatú retiazku už s príveskom. „Určite,“ potvrdil mu Nestor. „Myslel som, že sa krížov upíry boja,“ povedal zamyslene Fénix. „Povery bracho,“ uškrnul sa Josh sediac v otvorenom okne Fénixovej izby. „Lenže aj Drakula bol iba mýtus,“ pozrel na neho Fénix. „Lenže tento kríž nie je obyčajný,“ Josh si potiahol z cigarety. „Čím sa líši?“ spýtal sa ho Fénix sediac zasa za počítačom. „Je to keltský kríž,“ vysvetľoval Josh, „symbolizuje most do iného sveta a cestu k vyššej energií a poznaniu.“ „Tým, že do iného sveta myslíš nás?“ spýtal sa Fénix zamyslene. „Myslím si to,“ skonštatoval Josh. Fénix sa zamyslel. „Skús sa nejako odreagovať bracho,“ povedal mu Josh a prišil k počítaču za ním. „To sa dá?“ neveriacky sa spýtal. „Pozri,“ naťukal mu do vyhľadávača na internete jednu stránku, „ tu sa môžeš odreagovať.“ „Čo je to?“ pozrel na plochu Fénix. „Na tejto stránke si môžeš porozprávať a virtuálne môžeš čokoľvek ani fotku nemusíš mať vlastnú,“ vysvetľoval mu, „aj ja som tu ako Josh.“ „To vážne?“ neveril Fénix. „Hej, dokonca si tam môžeš nájsť babu,“ uškrnul sa Josh. „Také nepotrebujem,“ nesúhlasil Fénix. „No tak bracho, odreaguješ sa,“ prehováral ho Josh, „tam môžeš byť ako normálny človek.“ „Fajn, skúsim to,“ podvolil sa. Fénix to teda naozaj skúsil. Vytvoril si prezývku Fénix. A Josh mal naozaj pravdu. O problémoch sa rozprával akoby bol obyčajný človek s bežnými starosťami. Začal si písať s jedným dievčaťom, ktorá mala prezývku Demi. Mala v priateľoch Josha a preto napísala aj jemu. Najskôr to začalo len tradičným ahoj a ako sa máš? Neskôr vždy, keď nemal náladu to okamžite spoznala podľa štýlu jeho písania. V ten istý večer ako si spravil prezývku našiel aj človeka, ktorý mu dokonale rozumel. Odreagoval sa s ňou dokonale. Nasledujúcich 7 dní nemohol ísť do školy, pretože bol jasný slnečný deň. A ako upír, by to príliš upozornil na seba. Preto v takéto dni ostával doma. Josh niekedy skočil za ním na fajčiarsku alebo mu písal cez internet zo susednej izby. Obaja sa veľa nasmiali. Spoznávali nových ľudí a správali sa ako obyčajný stále dospievajúci bratia. Ľudia z mäsa a krvi. Fénix si odvtedy nedal dole náhrdelník. Stal sa jeho súčasťou skoro takou ako čierne náramkové hodinky značky adidas. S Demi si neprestal písať. Práve naopak. (18:59:30 Fénix) Demi: Asi som sa zaľúbil (19:00:01 Demi) Fénix: Naozaj? (19:00:03 Fénix) Demi: Áno Vedel, že je to pravda. Čo cítil to napísal. Bol vo svojom svete. Internet bol pre neho ako výťah do života. Úplne obyčajného a smrteľného. Bolo to niečo ako zo života iného. „Ahoj,“ pozdravila ho Mya na ôsmy deň znova v škole. „Zdravím,“ usmial sa. „Dnes si veselý,“ uškrnula sa na neho. „Pekný deň,“ zamrmlal Fénix napriek tomu, že lialo ako z krhly. „Vážne si nejaký iný,“ pozrela na Fénixa podozrievavo. Fénix len pokrútil hlavou a sadol si na svoje miesto v triede. Na druhej strane pre neho to bolo krásne počasie. Miloval dážď. „Servus,“ pozdravil ho spolužiak Oliver Green, keď vošiel do triedy. „Čau,“ kývol mu hlavou. „Fénix?“ začal, „môžem sa ťa niečo spýtať?“ „Jasné v pohode,“ súhlasil. „Vieš, vy dvaja s Myou,“ zašepkal, tak aby počul len Fénix, „ste spolu?“ „Nie,“ pokrútil hlavou, „sme len kamaráti.“ „Vážne?“ zašepkal Oliver, „a ako je možné, že celý týždeň chýbala, keď aj ty?“ „Neviem, ale neboli sme spolu, ak narážaš na to,“ odsekol mu Fénix. „Dobre, ja len som si myslel,“ pokrčil plecami Oliver. „Tak si nemysli,“ odfrkol mu Fénix a otočil sa od neho. „Pokojne,“ povedal zľaknuto, „len mi to bolo podozrivé.“ „Radšej sa staraj o seba,“ pokrútil krátko hlavou. Fénix sa zamyslel. Spolužiak mal pravdu. Ako je to možné? Fakt len v ten istý týždeň ako on bola chorá? Obzrel sa za seba. Pozerala na neho ale v momente pozrela inam. Celý čas sa potom tvárila zvláštne. Akoby bola mimo. Mohla ich počuť napriek tomu, že obaja šepkali? „Nevedel som, že si bola tiež chorá,“ vravel Fénix, keď stáli na dvore. „Áno, bola som, „smutne sa usmiala, „asi nejaká chrípka. „Asi hej,“ pokrčil plecami. „Ideš?“ spýtala sa ho ukazujúc za roh. „Hneď som tam,“ prikývol. Vo chvíli, keď prišiel domov náhle pozdravil ostaných ale hneď sa vrhol za počítač. Bol zvedavý čí už tam Demi bude. Vždy aj keď nebola tak tam čakal. Bál sa, aby ju neprepásol. Ako i teraz. Nebola tak. Razom stratil náladu a s nikým si tam nepísal. V momente však ako znova videl jej meno sa mu nálada zmenila raketovo na skvelú. (21:19:01 Demi) Fénix: Ako sa mi máš? (21:19:10 Fénix) Demi: Teraz sa mám nehorázne dobre (21:19:20 Demi) Fénix: Nehorázne? To znie ako wááá (21:19:23 Fénix) Demi: Alebo tvoje wááá aj fúúúú dokopy lovééé (21:19:28 Demi) Fénix: Ty si úžasný, báječný milášku (21:19:33 Fénix) Demi: Nie som, nevieš aký som reálne (21:19:45 Demi) Fénix: Keby môžem, hneď teraz idem za tebou len v tých ponožkách a tričku čo mám na sebe (21:19:50 Fénix) Demi: Krásna predstava (21:20:00 Demi) Fénix: Ako sa vezme, mam na sebe tričko XXL takže nič moc (21:20:05 Fénix) Demi: Wau (21:20:10 Demi) Fénix: Čo je? (21:20:15 Fénix) Demi: Ja len, že wau, je to sexy (21:20:20 Demi) Fénix: Si zlatý (21:20:25 Fénix) Demi: Som zamilovaný (21:20:30 Demi) Fénix: Milujem ťa (21:20:35 Fénix) Demi: Aj ja ťa milujem (21:20:40 Demi) Fénix: Zlato... niečo ma napadlo, len nvm, čo ty na to... (21:20:45 Fénix) Demi: Počúvam... (21:20:59 Demi) Fénix: (21:21:10 Demi) Fénix: Rozmýšlala som, že ak by si chcel pošem ti číslo... (21:21:15 Fénix) Demi: Nemôžem (21:21:45 Demi) Fénix: Aha (21:23:05 Fénix) Demi: Prepáč mi, ale toto je môj svet. Náš svet. Ver mi, že reálne by som nemohol byť s tebou. Mám taký život. Nemám nárok na lásku. Ale tu si ty a navždy budeš Napísal Fénix s trpkosťou, lebo vedel, že ona je smrteľná. Už o pár dní tu nemusí byť.