Werewolf

„No tak bracho, nemôžeš tu celý čas len tak sedieť.“ povedal Josh prísne hladiac na Fénixa. „Ale môžem,“ vzdoroval Fénix a tvrdohlavo sa otočil k obrazovke počítača. „Veď si len trochu užiješ,“ nedal sa Josh. „Vieš, že ja na to nie som,“ vzdychol Fénix. „Môžeme žiť donekonečna, a ty tu chceš celý čas len sedieť? Nič nezažiť?“ spýtal sa ho Josh nespúšťajúc z neho oči. Fénix zdvihol hlavu a zahľadel sa na brata. Mal pravdu. Aký zmysel je v tom, že tu stále bude sedieť sám a zavretý. Bál sa aký bude vonku medzi ľuďmi. Lenže nemohol sa stále a navždy báť. „Tak dobre,“ súhlasil a brat prikývol. „A prosím ťa hod si na seba niečo cool dobre, nieže mi spravíš hanbu,“ zasmial sa Josh a vo dverách sa uškrnul. Fénix nad ním len pokrútil hlavou. Napokon teda vstal od počítača a šiel smerom k skrini s oblečením. Vytiahol z nej čiernu košeľu a bledé rozťahané nohavice. Keď si to obliekol a trochu si postrapatil vlasy usúdil, že to bude stačiť. Pred domom ho čakal Josh, ktorý si nahodil svoj biely oblek a nageloval si vlasy. Stál pri svojom striebornom Ferrari F430 so zlatým pásom, ktorý sa taiahol po celej kapote a pozeral sa v spätnom skle. „Ehm,“ ohlásil sa Fénix a potláčal úškrn. Josh sa tak rýchlo otočil k nemu, žeby si to normálny človek ani nestihol uvedomiť. „Ideme mojím?“ švihol pohľadom na Ferrari. „ Ty chod, ja mám chuť prevetrať môjho Mustanga,“ odvetil Fénix a šiel do garáže. Keď rozsvietil, zaleskol sa jeho modrý Mustang Schelby GT 500. Pozdĺž celého auta boli dva biele pásy. Čierne sklá auta mu zaručovali jeho utajenosť. Spokojne si sadol na čierne kožené poťahy. Položil si nohu na spojku a otočil kľúčom v zapaľovaní. Autíčko nádherne zazvučalo ako mačka, ktorá šťastne zapriadla. Zaradil jednotku a pomaly vyšiel z garáže na príjazdovú cestu. Josh už sedel v aute a túroval motor. Nato Fénix pristavil svoje auto vedľa neho a tiež začal túrovať. Josh to pochopil a uškrnul sa na neho. Prijal bratovu výzvu. Fénix sa tiež uškrnul a prikývol hlavou. A vyrazili. Prudko zaškrípali gumy a ostali po nich iba čierne šmuhy. Krátko pridal a zradil dvojku, vzápätí trojku, a už išiel na štvorku ale Josh ho zablokoval a musel pribrzdiť. V tej chvíli Josh nabral rýchlosť a vzdialil sa mu. Fénix však okamžite pridal a už šiel na päťke. Mal rýchlosť 90km/za hodinu. A chvíľu už mal 130km/za hodinu. A videl strieborné Ferrari pred ním. Stále pridával na rýchlosti a priam sa dotýkal predným nárazníkom Joshovho auta. Pevne držal radiacu páku a plyn až na podlahe. Nahol si hlavu trochu doprava a potom doľava pričom mu až pukali kosti v krku. Zaťal zuby a prudko mykol volantom doľava. Josh to zrejme nečakal, pretože ho Fénix už dobiehal. Bol už zarovno jeho auta. Zaradil šestku a stále tlačil plyn až na podlahu. Josh zaseknutý na piatej rýchlosti ihneď pridal. Blížila sa však zákruta. Fénix mal jedinú možnosť a to buď sa pokúsiť dostať pred brata alebo spomaliť a znova sa dostať za neho. Ale Josh ho nemal v úmysle ho pustiť. Už boli skoro pri nej. Fénix v tej chvíli pokrútil hlavou a pribrzdil. Josh tiež ale oveľa neskôr a obaja preleteli jeden za druhým zákrutou rýchlosťou 50km/za hodinu. Josh tým získal náskok a Fénix vedel, že už to nestihne. Blížila sa k mestu a museli obaja svoje preteky ukončiť. Josh demonštratívne na svoju počesť zatrúbil a vystrčil ruku z auta a kýval dozadu Fénixovi a naznačil neslušné a drzé gesto. „Magor,“ zamrmlal si Fénix pre seba. Stále bývali vo východnej Kanade len viac na východe. Presnejšie v hlavnom meste kanadskej oblasti Nové Škótsko ležiacej pri Atlantickom oceáne, ktoré sa volá Halifax. Nachádza sa v chladnom pásme, kde bývajú často kyslé dažde. Ohrozujú zásoby pitnej a ničia pôdu, lebo zapríčiňujú že voda sa stáva kyslejšou. Keď zaparkovali pri klube, Josh začal pred ním machrovať. „Nemáš na mňa bráško,“ vyškieral sa mu. „ Nabudúce ťa dostanem ty debil,“ nedal sa Fénix. „Ticho tam, jasne,“ odfrkol mu Josh. Fénix skrývajúc úsmev sa prehrabal vo vlasoch a obzeral sa. „To sem chodíš?“ pozrel na ošúchané dvere do klubu nad ktorými svietil červený nápis Disko bar. „Ty už fakt buď ticho brácho hej,“ odfrkol mu znova Josh, trochu si napravil oblek a pristúpil k dverám. Hneď ako vošli dnu, uvideli točité schody dole. Akoby šli do nejakej pivnice. A čiastočne to aj bola pravda, len to bola o dosť väčšia pivnica. Skôr taká maxi veľká a krásne prestavaná. Na obrovskom parkete sa už premávalo množstvo ľudí, prevažne dievčat rôzne oblečených. Ale či už mala niektorá z nich štýl punk alebo hip - hop ako on, bol v tej chvíli na pokušení. Prišli pri bar pričom upútali asi všetky dievčatá, ktoré pri ňom stáli. Dokonca sa odtrhli mnohé od svojich priateľov, s ktorými tam boli a zazerali na Josha a Fénixa. „Whisky a?“ mrkol na brata, „Ty si čo dáš?“ „Čo ma nepoznáš?“ uškrnul sa Fénix. „Jasné,“ usmial sa na neho a otočil k baru, „A jednu vodku.“ Obidvaja to exli a obzerali sa. K Joshovi si razilo cestu jedno zvlášť zlaté dievča. Mala hladké hnedé vlasy a krásny biely úsmev. Josh sa usmial na ňu tiež a jemne ju pobozkal. „Aira toto je môj brat Fénix.“ predstavil ich. „Ahoj,“ usmial sa a potriasol jej rukou. „Teší ma,“ tiež sa usmiala, „Josh mi o tebe veľa rozprával, že ťa nemôže vytiahnuť von.“ „Si milý bracho fakt,“ nedaroval mu to Fénix. „Veď som mal pravdu,“ pokrčil plecami Josh a privinul si Airu k sebe. „Tak dobre myslím, že ťa necháme o samote,“ uškrnul sa na Airu, ktorá ho bozkávala na líce. „V pohode,“ zamrmlal Fénix a objednal si ďalšiu vodku. „Nesprav mi tu hanbu, „usmial sa Josh a zašepkal mu, „ Drž sa brácho.“ „Jasne aj ty“ znova zamrmlal a kývol mu hlavou. Josh sa mu po chvíli stratil v dave a tak si objednal ďalšiu vodku a hodil ju do seba. Sám vedel, že nie je ten typ, čo sa vrhne do tanca a baliť dievčatá. Nebolo to v tom žeby ho nepriťahovali, práve naopak až moc. Lenže to čo ho priťahuje ešte viac ako ich výzor a sexy telá je ich teplo. Predovšetkým vriaca krv, ktorá im prúdi v žilách. Preto sa bál k ním priblížiť viac ako už bol. Už len tým zvodným pohľadom sa ťažko odolávalo. A tak nad nimi radšej nerozmýšľal a pil ďalej. Lenže zacítil oveľa iný pohľad ako ostatné a tak sa obzrel. No nevidel tam nikoho a preto sa znova otočil k ďalšiemu poháriku vodky. „Zdravím,“ ozvalo sa vedľa neho. Fénix sa otočil a zbadal chalana asi v jeho veku, ale so zarastenou bradou a krátkymi tmavými vlasmi. Mal oblečenú tiež čiernu košeľu ale aj s červenou kravatou. Fénix mu len kývol ma pozdrav. „Môžem si prisadnúť?“ ukázal na stoličku vedľa neho. „Jasné,“ súhlasil a trochu sa mu posunul. „Tiež ma nebaví motať sa po parkete,“ zamrmlal mu chalan. „Máš pravdu,“ odpovedal mu Fénix. „Inak, ja som Grif,“ podával mu ruku. „Fénix,“ krátko mu ňou potriasol. „Čo piješ?“ ozval sa po chvíli Grif. „Len čistú vodku,“ odpovedal mu. „Ok,“ súhlasil , „jednu vodku a jedno martini,“ zahučal po barmanovi. „Tak na zdravie,“ povedal držiac pohár a štrngol si s Fénixom. „Jedine na tvoje,“ smutne pozrel Fénix a vyprázdnil svoj pohár. „Si ok?“ spýtal sa ho Grif. „Hej jasne som, len potrebujem na vzduch,“ zdvihol sa zo stoličky a trocha sa zatackal. „Len pomaly kamarát,“ ozval sa Grif a pribehol mu na pomoc. Podoprel ho a pomáhal mu vyjsť po schodoch. „Som v poriadku,“ stále protestoval Fénix ale nechal sa viesť von. „Už sme tu,“ Grif otvoril dvere von. „Len to potrebujem so seba dostať,“ zašepkal Fénix a stočil to za prvý kontajner čo stál blízko vchodu. „Žiješ?“ ozval sa o chvíľu Grif. „Jasná,“ zakričal mu Fénix a košeľou, ktorú si dal dole si utieral ústa. Po ceste späť k dverám ju hodil do kontajnera. „Mal by som už ísť,“ povedal a mieril k autu. „V takomto stave ťažko,“ ozval sa Grif. „Asi máš pravdu, škoda auta,“ usmial sa Fénix a sadol si na lavičku v tme. „Trocha sa porozprávame ok?“ spýtal sa ho Grif a prisadol si. „V pohode,“ prikývol mu. „Chcem ti niečo porozprávať,“ začal Grif pozerajúc do neba. „Začni,“ vyzval ho Fénix, aj keď nechápal či mu chce vyliať srdce alebo niečo podobné. „Kedysi dávno moja mama uniesla isté dieťa, musela ho zabiť. Lenže mala moc mäkké srdce, lebo to malé bolo moc nevinné. Ale zdanie vie klamať.“ Grif na neho ani nepozrel. Fénix však na neho hodil prekvapený pohľad. Nechápal o čom mu tu vlastne rozpráva. „ A ja som prišiel, aby som napravil jej chybu,“ Grif sa postavil a pozrel na Fénixa. „O čom to vravíš?“ spýtal sa ho. „O tebe,“ povedal Grif a vrhol sa na neho, za skoku sa pre menil na bieleho vlka. Zvalil Fénixa na zem a pokúšal sa dostať k jeho hrdlu. Fénix sa bránil a snažil sa otlačiť jeho papuľu rukami. Vlk zavrčal a silno ho pohrýzol do ruky. V tom ho začala strašne štípať a cítil na nej obrovské teplo. Druhou rukou sa však stále bránil ale vedel, že už dlho nevydrží. Mal pocit, že padá do prázdna. Videl ako vo sne, keď niekto pribehol kričiac jeho meno a veľkou silou odhodil vlka od neho. Potom si pamätal už len Joshovu tvár ako sa nad ním skláňa a berie ho na ruky. Josh nerozmýšľal nad tým, žeby sadol do auta ale sám na rukách upírijou rýchlosťou niesol brata domov. To však Fénix nevedel, pretože ďalej padal do neznáma. Sníval sa mu veľmi zváštny sen. Zavýjanie vlkov a množstvo tvári sa mu mihali pred očami. Veľa z nich ani nepoznal no napriek tomu akoby vedel kto sú. Potom bežal lesom nevediac kam. Ale niečo sa zmenilo. Bežal dakej ale už nie po dvoch. Pozrel sa na svoje nohy a ruky a zistil že sú ako vlčie laby. Čierne chlpy mal všade po celom tele. Vyšiel na kopec a z plných pľúc zavyl na mesiac. „Au,“ prudko otvoril oči a posadil sa. Mal pocit že ho všetko bolí akoby mu aj kosti praskali. Opatrne ohol krk ale aj ten pohyb ho strašne zabolel. Všimol si, že do pravej ruky ma vpichnutú ihlu cez ktorú mu prúdila krv z vaku zaveseného na držiaku pri posteli. Niečo ako upíria infúzia. „Bracho,“ ozvalo sa pri dverách a počul blížiace sa kroky. Pretrel si oči rukou a zaostril na Josha. „No tak ľahni si,“ povedal mu a opatrne ho tlačil späť. „Nie, nechcem,“ krútil hlavou Fénix. „Dobre,“ vzdal to Josh a sadol si k nemu. „Čo sa stalo?“ spýtal sa odhodlane pozerajúc ma brata. „Prepáč mi, nemal som ťa nechať samého,“ odpovedal mu Josh. „To ako myslíš?“ nechápal Fénix. „Ty si naozaj nepamätáš čo sa stalo?“ začudovane sa spýtal Josh. „Nie,“ krátko povedal Fénix. „Pozri sa na predlaktie pravej ruky,“ vyzval ho Josh. Fénix tak spravil. Videl na nej jazvy akoby od zubou. Prešiel si po nich druhou rukou a pred očami sa mi mihlo ako na neho skáče vlk. Až sa sám striasol a zarazene hľadel pred seba, keď tam nič nebolo. „To bude v poriadku,“ uisťoval ho Josh. „poviem ti všetko.“ Fénix len prikývol a počúval brata. Porozprával mu ako ho Grif uhryzol a Josh ho odhodil od neho preč. Ako bežal domov a potom sa Naja o Fénixa starala. Spal celý týždeň bez známky života. „Báli sme sa, že si už naozaj mŕtvy,“ dopovedal Josh a tvár si skryl do dlaní. „Ale nie som,“ uškrnul sa Fénix na brata a chytil ho za plece. V tom Josh spravil niečo čo ešte nikdy predtým a objal Fénixa. Zaskočilo ho to ale rád to prijal. „Kde je Naja?,“ spýtal sa keď ho Josh pustil. „Mama, už by si ju mohol tak volať,“ odmlčal sa, „je s otcom v obývačke a neviem čo robia.“ „Tak poďme tam,“ žmurkol na neho Fénix. „Jasne,“ súhlasil Josh a pomohol bratovi vstať. Spolu zišli po točitých schodoch dolu do obývačky. Nestor sedel v kresle a niečo písal na kus papiera. Kým Naja niečo štrikovala a hľadela do plameňov v krbe. Keď vošli obaja naraz dvihli hlavu. „Ako ti je?“ postavil sa Naja a šla k nemu. „Som v poriadku,“ zamrmlal jej, „a ďakujem, Josh mi povedal ako si sa o mňa starala.“ „To nič nebolo,“ usmiala sa na neho. „Bolo to viac menej na tebe či to prežiješ,“ ozval sa z kresla Nestor pričom ďalej písal. „Má pravdu?“ súhlasila, „nikto nevedel, čo bude, či ostaneš rovnaký aj keď to prežiješ, ale zatiaľ mi prídeš taký istý. Možno budeš mať len nejaké vlčie črty. Vidím len to, že máš tmavšie vlasy.“ „No hej,“ zamrmlal Josh vedľa neho, „nevravím, že ma nenapadlo akoby si na mňa hneď skočil, keď si sa prebral.“ „Ale mal si odvahu,“ uškrnul sa Fénix. „Veď som tvoj brat,“ usmial sa Josh. „Sadni si,“ vyzvala ho Naja a spolu sa vrátili do kresiel pri ohni. Po chvíli ticha ako Naja zasa začala pliesť a zistil, že to nejaký šál. A jeho otec neprestal škrípať perom po papieri sa Fénix spýtal čo mu vedel, že nedá pokoja. „Prečo ma chcel zabiť?“ vyhŕkol zo seba. „To by som aj ja rád vedel,“ pridal sa Josh. „Aj my,“ naraz povedali Naja s Nestorom. „Netušíme,“ začal Nestor, „je možné, že sa len jednoducho nemal kde vybúriť.“ „Nič ti predtým nevravel?“ otočil sa Josh k bratovi. „Neviem,“ Fénix pozrel do zeme. Netušil. Pamätal si len ten moment ako Grif na neho skočil. A ako ho Josh odhodil si tiež spomenul. „Prežil to?“ pozrel na Josha. „Myslím, že určite, ja som nič nespravil len som ho odtrhol od teba a inak ma už nezaujímal,“ uvažoval Josh. Fénix si snažil každý deň urputne vybaviť tie spomienky. Prečo na neho zaútočil? Iba to jediné chcel zistiť.