Werewolf

Všetci si mysleli, že ja taký ako predtým, ale nebol. Keď sa už blížila polnoc zavrel sa znova do svojej izby pri počítač. Zavretý doma potichu študoval na vysokú školu. Mal obrovskú výhodu, že nemusel spať. Začal chodiť na medicínu, na odbor fyzioterapia. Učí sa tam morfológiu a fyziológiu jednotlivých systémov ľudského tela s dôrazom na pohybový a podporný aparát a chápanie ľudského organizmu ako dynamického a adaptabilného celku, študuje aj základné poznatky z medicínskej informatiky zamerané hlavne na profesionálnu činnosť fyzioterapeuta, musí ovládať latinský jazyk na úrovni, ktorá mu umožní orientáciu a osvojenie si odbornej profesnej terminológie ale aj ovládať cudzí jazyk na úrovni, ktorá mu umožní orientáciu v zahraničnej odbornej literatúre a profesnú komunikáciu. Stále niečo hľadá na internete lebo má množstvo predmetov ako morfológia, fyziológia, patológia, klinické disciplíny, neurológia, psychiatria, farmakológia, ošetrovateľstvo, preventívne lekárstvo, prvá pomoc, základy psychológie, pedagogiky, sociológie a k tomu musí absolvovať odbornú prax. Veľa užitočných vecí na štúdium hľadal práve na internete. Napriek tomu, že robil to čo obyčajne, cítil sa inak. Pár minút pred polnocou si prešiel rukou po vlasoch, že boli ešte strapatejšie a zároveň príťažlivejšie vyzeral. Potom si prešiel po tvári a zacítil dlhšie fúzy na brade akoby sa dlho neholil. Ale zacítil, že aj obočie má akési dlhšie. Zamyslel sa a potom sa pozrel na svoju ruku. Bola ako ruka nejakého zvieraťa. Narastali mu na nej chlpy ako vlčie. Nechápal. Všetko ho rozbolelo a mal pocit akoby mu niečo išlo roztrhať vnútornosti. A vtedy bolestivo vykríkol, ale už to nebol výkrik ale prenikavé zavytie. Už bol celý pokrytý čiernou srsťou. Na štyroch labách bežal k oknu, ktoré rozbil a vyskočil do tmy. Mladý čierny vlk behal lesom. V tej tme takmer splýval s okolitým temnom. Bol na love, túžil po surovom mäse. Ňuchal a striehol na každý pohyb. Prišiel až k jazeru odkiaľ zacítil kačacinu. Neodolal a pokántril celé hniezdo aj s mladými. Zapíjal ich v jazera pričom sa mu z papule zmyla krv a perie. Z hustého lesa za ním vyšiel biely vlk a blížil sa k svojmu čiernemu druhovi. Keď boli tvárou v tvár začali obaja ňuchať vôňu toho druhého. V tom však začal biely vlk na čierneho vrčať. Obaja vycerili zuby a vrhli sa na seba. Hrýzli sa a vrčali. Taký súboj tento les dávno nevidel. Všetky kačky čo spali pri jazere vzlietli do noci. Čokoľvek, čo bolo živé bežalo od toho miesta ako o život. Veď im aj oň išlo. Biely vlk zo žalostným zavitím padol na chrbát, keď ho tak čierny vlk zvalil rovno do tŕnia a získaval tým prevahu. Zároveň sa mu do chrbta zaryli aj tŕne. Premáhal ostrú bolesť a zároveň sa snažil zhodiť čierneho vlka. Nachvíľu sa mu to aj podarilo ale nemal veľký nad skok, keď sa pred ním ako zbabelec snažil ujsť. Čierny ho však už dobiehal a skočil lenže niečo iné v tej istej chvíli skočilo nečakane na neho. Bez chlpov a studené ako ľad. Držalo ho v akomsi zveráku a odhalilo ostré zuby. „No tak, to som ja,“ dychčiac povedal držiac čierne zviera. V hustom tmavom lese sa objavili pásy raňajšieho svetla. Už svitalo. V prítmí stromov zvieral s námahou mladý človek blond vlasmi druhého vo zveráku, aby sa upokojil. Chalan s čiernymi vlasmi sa prestal mykať. „Vidíš, to som ja ty debil,“ súcitne sa mu prihovoril Josh. „Už... by si ma mohol pustiť,“ vykoktal zo seba Fénix. „Jasné,“ zamrmlal Josh a pustil ho. „Čo sa to so mnou deje?“ spýtal sa do vetra a tvár si skryl do dlaní. Husté čierne chlpy na rukách i na celom tele boli preč, akoby tam nikdy ani neboli. Jeho koža bola znova hladká a studené ako ľad. „To neviem,“ pokrútil hlavou Josh a stisol bratovi plece. „Prečo si ma zastavil?“ pozrel na neho Fénix. „Chcel som,“ odmlčal sa, „ochrániť ťa.“ „Skoro som ho mal,“ precedil pomedzi zuby Fénix a pozrel smerom, ktorým mu biely vlk ušiel. „Bol to Grif?“ spýtal sa ho po chvíli Josh hľadiac tým istým smerom. „Áno,“ krátko odpovedal. „Vieš, že ťa chcel znovu zabiť?“ vážnym hlasom sa spýtal Josh. „Viem,“ zamyslel sa, „ale chcem... musím to vedieť.“ „A to chceš takto riskovať?“ opýtal sa Josh hľadiac na brata. „Prepáč, ale ja to musím zistiť,“ opätoval mu pohľad. „V poriadku,“ prikývol Josh. „Brácho,“ začal Fénix. „Vyhoď si s hlavy, že budeš sám, jasné,“ skočil mu do reči Josh. „Ale,“ znovu začal Fenix. „Svoje argumenty si strč niekam,“ povedal prísne Josh ale rozhodne. Nedalo sa namietať. „Sekundu,“ Joshovi v tej chvíli zazvonil mobil. „Nestor?“ úzkostlivo sa na neho pozrel Fénix. „Prosím,“ prikývol Josh a zdvihol. „Ste v poriadku?“ ozval sa Nestorov hlas. „Sme,“ krátko povedal Josh, „o chvíľu sme doma.“ „Bude to v poriadku,“ povedal bratovi a zložil. „Nebude,“ pokrútil hlavou Fénix. „Počúvaj ma,“ začal Josh, „rodina je to najdôležitejšie.“ „Práve preto,“ zamračil sa Fénix na strom akoby on bol na vine. „Najväčšia chyba by bola, keby sa rozdelíme,“ rozhodne povedal Josh. „Nechcem, aby sa niekomu niečo stalo...pre mňa,“ pozrel zamračene na brata. „Nestane,“ rozhodne povedal Josh, „sľubujem ti to.“ „Si jediný, ktorému verím na 100%,“ prikývol Fénix. „Neboj sa,“ Josh sa zahľadel do diaľky. „Neviem, čo je strach,“ odvážne pozrel na Josha, „ ako si ma tak rýchlo našiel?“ „Cítil som,“ Josh mu opätoval pohľad. „Ako myslíš?“ spýtal sa Fénix. „Neviem,“ Josh pokrčil plecami, „možno tým, že tak cítim energiu.“