Werewolf

Vždy som chcel napísať aké by to bolo... byť naozaj spolu... búvať spolu a to všetko... aj keď to bude bolieť... teraz to spravím... pokúsim sa o to... a nebude to len steroityp o láske... Vždy som si prial byť niekým iným... iným človekom... nie netvor, ktorý sa zo mňa stal. Ale to už nedokážem zmeniť. Jedinou mojou nádejou je budúci život. Aj keď som veľa krát uvažoval nad smrťou nikdy nie úplne. Vždy som si spomenul, že možno by som naozaj aj niekomu chýbal. No teraz ich nevidím. Neviem kde sú všetci „priatelia“. Spadol som do pekla. Ale nikto ma nevytiahol. Slepo verím v pár priateľov, čo ma zachránia, ale teraz sa dokážem zachrániť už len ja sám. So všetkým čo mi ešte ostalo sa driapem hore. Neviem kam... a či to má vôbec ešte zmysel. Dnes som si povedal NIE, stačilo, toto ma jednoducho nemôže tak položiť. Každý mi vraví, že som silný človek. No ja sám som sa tak nikdy necítil. Teraz si prídem ako nehorázne slabý akoby po ťažkej prekonanej rakovine. Dokonca aj to ma niekedy napadlo. Keď už toľko dlho fajčím a že vraj naša rodina je na to náchylná. Nechápem, že ja ju ešte nemám. Nehovorím, že chcem. Len, že sa nebojím. Jedine čoho som sa vždy bál bola láska. Nebojím sa tmy, nebojím sa už ani výšky, nebojím sa pavúkov, nebojím sa hadov. Teraz som si spomenul, že okrem lásky sa bojím aj keď sklamem, či v škole, alebo dostanem gól a nepodržím svoj tím. Teraz chcem aby bol už august. Pretože pôjdem do Prahy na turnaj na štyri dni vkuse len a len florbal, len a len chytať. A medzi tým aj spať. Byť s fajn ľuďmi. A zabudnúť totálne na všetko. Na každé jej slovo. Ktoré bolo už len klamstvom. Bolo. Je. To neviem. Aj tak je to už jedno. Už nikdy sa jej ani neozvem. Nech si robí čo chce. Stále som bol samotár, samostatná jednotka, ako neurón v mozgu, a zvládnem everything sám. Ako celý môj life. Viem, že teraz som možno. Vlastne nie možno ale určite už adept na psychiatriu. Lenže tam jediné, čo spravia je to, že nasypú do teba kopu liekov ale nevyrieši sa v skutočnosti nič. Praxoval som v nemocnici cez prvý ročník na vysokej. Videl som na vlastné oči aké je to tam. Mám rešpekt pred všetkými zdravotníkmi a aj pred sebou samým, lebo tiež som jedným z nich. Raz mi jedno dievča povedalo, že som nebezpečne príťažlivý vďaka tomuto všetkému, čo robím a aký som. No veril som jej, čo bola chyba. Zistila, že som netvor. Už nikdy som ju nepočul.