Werewolf

Sedel v kresle pri ohni a rozprával dopodrobna čo sa stalo. Kým Nestor a Naja držiac sa za ruky počúvali. „Len jedno nechápem,“ povedal napokon, „ako ma našiel?“ „Nad tým som aj ja rozmýšľal,“ zamrmlal Josh, „vieš, neuvažoval si, že odkedy ťa pohryzol, či to nie je tým?“ Fénix zarazene hľadel na Josha. Pozrel na miesto uhryznutia. Napriek tomu, že sa mu rýchlo zahojilo, jazva mu ostala. „Je to možné?“ otočil sa k Nestorovi. „Neviem,“ smutne pozrel na Naju, „ale vylúčiť to nemôžeme.“ „Vieš, nikdy sme sa s takým niečím nestretli, vlastne nikto,“ povedala Naja stískajúc Nestorovi ruku. „Si jediný upír, čo to prežil,“ dokončil Nestor. „Som prekliaty,“ zašepkal Fénix. Nikto na to nič nepovedal. No ani nevyvrátil. Keď vošiel do svojej izby, uvidel rozbité okno a črepiny zo skla takmer po celej izbe. Potreboval sa zamestnať. A tak zobral metlu. Zvyšné sklá čo ostali v ráme povytrhával holými rukami ale vôbec mu nevadilo, že sa často hlboko porezal. Rany sa mu vždy vzápätí zahojili. Keď prišiel ku stolíku a na ruku si dal náramkové hodinky zistil presný čas. Bolo už 7 hodín ráno. Zobral ruksak s knihami do školy, prehodil si ho cez plece. Vošiel do garáže, kde na neho verne čakal jeho modrý Mustang. Fénix hodil ruksak na zadné sedadlo a nastúpil za volant. Auto znova krásne zapriadlo. V tom sa však otvorili dvere auta. „Idem s tebou,“ oznámil mu Josh a nastúpil. „Nepotrebujem v škole dozor,“ pozrel na neho zamračene. „Nevieš, kedy sa môžeš premeniť,“ nesúhlasil Josh. „Fajn,“ namrzene mu odfrkol, „ale do triedy so mnou ísť nemôžeš.“ „Ani som to nemal v úmysle,“ zamrmlal Josh. Fénix pokrútil hlavou a bez ďalších argumentov vyšiel von z garáže. Ako náhle prišiel do školy, otáčali sa za ním všetky dievčenské hlavy s nádejou. Dokonca aj v triede sa ho snažili upútať žiadostivými pohľadmi. Ostatný chalani nech boli akokoľvek sexy a príťažlivý, nemali šancu. Možno to bolo aj tým, že si žiadnu nepripustil k telu. Mohol by si vyberať z celej školy. Nemal prosto konkurenciu. Dnes však tam bol aj Josh a za ním sa tiež nie jedna otočila. Josh vedel byť sukničkár ale odkedy mal Airu sa niečo v ňom zmenilo. Fénix sa od toho večera s ním o Aire nebavil, tak si to ani nevšimol. „Kde budeš?“ spýtal sa ho Fénix, keď vošli do areálu. „Asi len tu niekde na lavičke,“ pokrčil plecami Josh. „Že ťa to baví,“ ironicky zamrmlal Fénix. „Nebaví,“ Josh hodil na neho namrzený pohľad, „tak padaj do triedy.“ „ Zas sa nesprávaj akoby si bol moja mama,“ uškrnul sa Fénix. „Nerýp,“ precedil pomedzi zuby Josh. „Idem si ešte zapáliť,“ oznámil mu a pobral sa za rok. Nebol tam však sám. Jeho spolužiaci tam vyfukovali kúdole dymu až všetko vyzeralo akosi šedo. „Čau,“ pozdravili ho svorne. „Zdravím,“ kývol hlavou a vytiahol si škatuľku. Len čo si išiel zapáliť, pribehlo k nemu veľmi pekné dievča. Malo dlhé blond vlasy a úsmev na perách. „Dik,“ poďakoval, keď mu pripálila. „Nie je začo,“ ešte viac sa usmiala. „Ako sa máš?“ spýtala sa ho. „Dýcham,“ odvetil Fénix. „ To som rada,“ povedala Mya. „A ty?“ zdvorilo sa spýtal. „Celkom fajn,“ zvážnela, „len tá písomka dnes...“ „Dopadne dobre,“ dopovedal za ňu. Usmial sa takým úsmevom až sa jej zaligotali iskričky nádeje v jej hnedých očiach. Väčšinou bol vždy tichý alebo namrzený i jeho humor mal zvláštny suchý štýl, preto nechápal ako sa s ním niekto môže tak normálne baviť. Mya však bola jediná zo školy, s ktorou to dokázal. Nevedel prečo, ale necítil takú túžbu po krvi. Práve naopak bola to jeho najlepšia priateľka a nič iné nepripúšťal. Veril jej. Lenže napriek tomu, všetko povedať nemohol. Nevedel, či by sa zľakla alebo ho chcela zabiť. Nemienil to riskovať. „Tak poďme na to,“ ozvala sa po chvíli, keď z diaľky zazvonilo. „Jasné,“ súhlasil a zadusil cigaretu. Sadol si do triedy skoro celkom dozadu. Za neho sa ako vždy usadila Mya. Ako náhle rozdal profesor písomky sa Fénix uškrnul. Všetko vedel. Bol si istý, že ma správne odpovede. Jeho spolužiaci ešte horúčkovite písali. Je zvláštne, že sa nemusí ani tak moc učiť. Jednoducho to vie ale bolo by moc podozrivé keby odovzdá ako prvý. Preto dokým ostatný dopísali, čmáral si na prázdni kúsok papiera alebo pozeral z okna do prázdna. Práve sa zamyslel, či Josh stále sed na lavičke, keď ho zozadu trafil do krku mali pokrčený papierik. Fénix sa ležérne oprel o stoličku, načo vyzeral ešte príťažlivejšie a zdvihol papier predstierajúc, že si kontroluje odpovede, kým si mohla Mya tiež skontrolovať. „Ďakujem,“ povedala, keď boli na dvore a jemne ho pohladkala po ruke . Čo spôsobilo, že pár dievčat, ktoré šli práve okolo, vrhli závistlivé až vražedné pohľady. „V pohode,“ nervózne zamrmlal Fénix. Nevedel prečo, ale keď sa ho dotkla necítil nikdy to spaľujúce teplo ako u ostatných ľudí. Znova spoločne zabočili za roh. Teraz tam boli samy dvaja. Pohodlne sa oprel o stenu a zapálil cigaretu. „Zas,“ krútiac hlavou prišiel k nemu Josh. „Veď aj ty fajčíš,“ uškrnul sa Fénix. „Ja viem,“ zapálil si Josh. „Nezoznámiš nás?“ spýtal sa a hodil očkom po Myi. „Jasne,“ zamrmlal Fénix, „Mya toto je môj brat Josh.“ „Teší ma,“ povedala Mya usmievajúc sa podala ruku Joshovi. „Aj mňa,“ Josh nahodil okúzľujúci pohľad, „nie je ti zima?“ „Nie, prečo?“ pustila mu ruku. „Máš studené ruky,“ pokrčil plecami Josh, „nepovedal si, že máš takú krásnu priateľku,“ „Sme kamaráti,“ zamrmlal Fénix. „Aha jasné,“ uškrnul sa Josh. „Sme,“ nervózne potvrdila Mya. „Ako dopadla písomka?“ spýtal sa Josh. „Keby nebolo Fénixa tak veľmi zle,“ usmiala sa na neho, kým Fénix len pokrčil plecami. „Môj brat ťa musí mať fakt rád,“ usmial sa Josh. „No, ved aj ja,“ nervózne zamrmlala Mya. Fénix sa zamračil na brata ale nič nepovedal. Dofajčili a vrátili sa späť na vyučovanie. „Tak zajtra,“ zakývala mu Mya ako náhle sa vyučovanie skončilo. „Hej, maj sa,“ kývol hlavou a išiel za Joshom. „Zvezieme ťa?“ spýtal sa Josh. „To nebude treba,“ ozval sa Fénix. „Áno, má pravdu,“ odmlčala sa, „po mňa príde mama,“ „Pohode, tak niekedy nabudúce,“ usmial sa Josh. Fénix už šiel popredu, preto si musel Josh pobehnúť. „Čo ti je?“ spýtal sa ho, keď nastúpili do auto. „Nič,“ krátko odpovedal Fénix a naštartoval. „Ale je,“ nesúhlasil Josh. „To čo bolo?“ Fénix k nemu otočil hlavou. „Myslíš prečo som chcel, aby šla Mya s nami?“ rozsvietilo sa Joshovi. „Hej,“ potvrdil Fénix. „Veď je zlatá bracho,“ vyklopil Josh. „Je to len kamarátka,“ uzavrel Fénix. „Ty to nevidíš?“ nechápal Josh. „Momentálne vidím cestu,“ odfrkol mu Fénix. „Ona je do teba zamilovaná,“ povedal mu na rovinu. Fénix na to nič nepovedal preto sa Josh rozhodol nechať to tak. Hneď ako prišli domov sa Fénix znova zavrel do izby. „Už si doma?“ Naja za ním prišla do izby. „Áno,“ odpovedal, „kde je Nestor?“ „Otec išiel na cestu,“ krátko povedala, „večer by sa mal vrátiť.“ „Prečo?“ spýtal sa hľadiac na obrazovku počítača. „Uvidíš,“ záhadne mu odpovedala. Fénix na ňu pozrel, ale nechal to tak. Úplne stratil na čokoľvek náladu. Keď odišla znova sa vrátil k svojím myšlienkam. Stále sa bál kedy sa znova premení. Napadlo ho dokonca či by nemal radšej ujsť z domu niekde do lesa. Nevedel prečo práve včera. Vedel len, že pravdepodobne sa mu to darí len od polnoci do svitania. Iné vysvetlenie zatiaľ nemal.