Mňa to jednoducho napadne,
lebo všetko bolo vždy na mne,
bol som človek, ktorý bol často na dne
a čakal kedy už dolu spadne,
lenže vtedy ,ma niekto zdvihol a podal mi ruku,
a teraz kráčam po tvojom boku,
si môj kamarát
a ja ta mám veľmi rád,
si človek,
s ktorým sa porozprávam čomkoľvek
vyrástli sme na ulici,
veľakrát sme dostali facku po líci,
od života, od tohto drblého sveta,
pomohla nám len naša obeta,
máme svoj šport, svoju hru
a máme svoju vieru,
prestali sme síce veľakrát veriť,
a ja som sa kvôli svojmu snu musel oddeliť,
ale vedel som, že teba nikdy nestratím,
vždy budeme kamaráti, stále väčší ako pred tým,
ty si člen mojej rodiny,
pri ktorom ujdú celé hodiny,
prekecáme päť hodín
nikdy sa neunudím,
ďakujem za všetko,
bráško...
Komentáre